Šikovná kľučka majiteľov krajiny
Nominácia Denisy Sakovej na pozíciu ministerky vnútra dokazuje, že si Smer stále dokáže upiecť čokoľvek, čo si zaumieni.
Podivná nominácia osoby, o ktorej sme vedeli, že má Kaliňáka nahradiť, už minulý rok, ukázala na postupy, v ktorých je vedenie Smeru-SD neprekonateľné.
Majstrovstvo dekádu vládnucého hegemóna spočíva v zákulisnom ťahaní nitkami a umnom marketingu. Nikto nevie lepšie zatĺkať, odvádzať pozornosť a personálne žonglovať.
Po vražde novinára Jána Kuciaka všetko nasvedčovalo tomu, že je vymaľované. Nové informácie o blízkých osobách premiéra, ale aj iných členoch jeho strany a sféry moci obchodujúcich s talianskou mafiou, posunuli nechuť voči slovenskému oligarchickému štátnemu zriadeniu na nový level.
Ľudia, už zvyknutí na neústale spájanie politikov so známymi podnikateľmi a lobbistami, začali odrazu chápať, že zatváranie očí pred problémami spoločnosti, problémy nerieši, ale ich prehlbuje.
Vyšli preto do ulíc a vládnej trojke vystavili vysvedčenie v podobe najrozsiahlejších masových protestov v histórii samostatnej krajiny.
Roztriasli sa všetky vládne stoličky a Róberta Fica donútili k pološialeným konšpiráciám, ktoré definitívne vyfarbili úspešného politika ako nebezpečného a zúfalého človeka schopného čohokoľvek.
Ľuďom však pre neústale prejavy arogancie, ktorých sa predstavitelia Smeru nedokázali vyvarovať ani v tých najvyhrotenejších situáciách výmena premiéra nepostačovala a jasne požadovali predčasné voľby.
Bol za ne prezident a dokonca aj koaličný partner pod vedením Bélu Bugára. Pád Ficovej vlády zastavila až proklamovaná snaha zásadnej rekonštrukcie vlády. Tú, hoci s rozpakmi, prijala koalícia i prezident.
Andrej Kiska však neprekypoval optimizmom a jasne dával najavo, že sa mú výmena ministrov, ktorých sa dianie okolo Smeru netýkalo nezdá dostatočným revanšom za šancu dovládnuť.
Ustúpil však a trval na splnení jedinej poslednej neprekročiteľnej podmienky. Na post ministra vnútra mal ísť človek, ktorý nemá nič spoločného so štruktúrami, ktoré Robert Kaliňák s blízkymi oligarchami vytváral celé roky.
Čítajte ďalšie komentáre autora:
Po vzore hegemónov a v Orbánových šľapajách
Druckerova demisia ukazuje na skutočných pánov Slovenska
Mal to byť Tomáš Drucker. Krízový manažér mal ľuďom zalepiť oči, nedovoliť im premýšľať ďalej nad chybami a zámernými manipuláciami jeho predchodcu. Poslúžil však iba ako užitočný idiot. Po prazvláštnych vyhláseniach o neodvolateľnosti policajného prezidenta Tibora Gašpara odstúpil ešte predtým, než sa stihol v kancelárii vybaliť.
Po tomto prchkom kroku prekvapujúco hladko policajný prezident po nariadení premiéra skončil. Sotva k dlho žiadanému odchodu Gašpara došlo, na stôl prezidenta krajiny pristála nominácia nového ministra vnútra.
Má sa ním stáť Denisa Saková. Bývalá pravá ruka Roberta Kaliňáka, ktorá bola ako jeho nástupníčka skloňovaná už behom protestov vyvolaných kauzou daňových podvodov podnikateľa Ladislava Bašternáka.
Jej meno pred mesiacom jasne odmietol prezident Kiska. Ak by Smer Sakovú nominoval pred štyrmi týždňami, novú vládu by nepodporil on a podľa všetkého ani Most-Híd.
Na mieste je teda otázka, či nebolo Druckerove krátke pôsobenie v čele vnútra od počiatku plánovanou manipuláciou. Po dvoch mesiacoch od vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej je totiž v čele vlády muž podriadený Róbertovi Ficovi, v čele vnútra pravá ruka Roberta Kaliňáka a Slovensku vládne kabinet, ktorý nemá dôveru majority obyvateľstva.
Tomáš Lemešani
Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope