Partia z ŠtB. Trojica exšpiónov si rozdeľuje verejné miliardy

Juraj Široký je na Slovensku zdiskreditovaným synonymom príživníka na verejných peniazoch. O jeho peniaze je postarané aj vďaka českému manažérovi. Bývalému šéfovi z ŠtB.

Široký mu dôveruje aj tridsať rokov po tom, čo pod ním slúžil v komunistickej tajnej službe. Široký ako mecenáš vládnej strany SMER-SD roky popieral, že by spoločnosť Váhostav vlastnil. Bál sa, že by búrka nevôle preťala jeho dlhoročný biznis so štátom.

Prezradil ho až súbor nových "protischránkových" pravidiel, ktorá začali platiť kvôli nariadeniam Európskej únie. Prvýkrát sa jeho meno objavilo v registri konečných užívateľov výhod, v ktorom sú u jednotlivých dodávateľov štátnych zákaziek uvedení koneční vlastníci.

Úrad pre verejné obstarávaní (ÚVO) začal vyšetrovať vlastnícku štruktúru Váhostavu v roku 2016. Keďže firma odmietla doložiť, kto sú jej skutoční vlastníci, dostala 3. januára 2017 pokutu 20-tisíc eur. Široký vyšiel s pravdou von a v polovici januára 2017 priznal, že za zložitou spleťou schránkových firiem stojí on. V poslednom čase však vzbudil pozornosť opäť. Ako ukázala analýza ÚVO, vlastnícka štruktúra Váhostavu pripomína zloženie niekdajšieho oddelenia Štátnej bezpečnosti.

Časť vlastníckej štruktúry stavebnej firmy sa zmenila 25. júla 2016 a smeruje do Českej republiky. Česká spoločnosť Helston Investments získala takmer 30-percentný podiel vo Váhostave, ktorý prevzala od novozélandskej schránkové firmy Beacon Holdings.

Úrad podozrieva Helston Investments, že je riadená takzvanými bielymi koňmi. ÚVO preto požiadal o spoluprácu banku, ktorá zastrešovala prevod akcií z novozélandskej firmy Beacon Holdings na Helston.

Banka na základe zákona o boji proti praniu špinavých peňazí úradu poslala kópiu vyhlásenia o skutočnom vlastníctve Helstone. "V tomto dokumente pán Ing. Juraj Široký vyhlásil, že je konečným užívateľom výhod spoločnosti Helston Investments," píše úrad v 30-stranovej analýze.

Hoci sa Široký pre banku k podielu v Helston Investments priznal, v obchodnom registri zastupuje firmu iba predseda správnej rady a štatutárne riaditeľ Josef Poštulka. Ten je podľa štátnych archívov a denníku SME bývalým nadriadeným Širokého z ŠtB a majorom bývalej komunistickej tajnej služby.

ÚVO spustil druhé vyšetrovanie, v ktorom preveruje, či sa oligarcha nemal zapísať do registra priamo. To sa nakoniec potvrdilo a bývalému stavebnému molochovi teraz hrozí, že dostane niekoľkoročný zákaz účasti vo verejnom obstarávaní.

Firma je zodpovedná za slovenskú stavebnú krízu z roku 2015. Spoločnosť prestala platiť svojim menším dodávateľom pri výstavbe diaľnice D1. Dôvodom neplatenie vraj bolo, že výstavba diaľnice bola vysúťažená pod cenu. Neskôr však vyšlo najavo, že firma má neudržateľné dlhy. Len záväzky, ktoré sa dostali do médií, dosahovali hodnoty 54 miliónov eur.

Váhostav preto vyhlásil reštrukturalizáciu, pri ktorej mali malí veritelia prísť o takmer všetky pohľadávky. Podľa pôvodného plánu splatenia pohľadávok mali nezabezpečení veritelia dostať 15 percent dlžných súm. Banky mali získať 100 percent. Neskôr si dodávatelia Váhostav vybojovali aspoň 18,75 percenta.

Nespokojnosť malých firiem, z ktorých mnoho smerovalo kvôli Váhostav ku krachu, vytvorila nebývalý precedens. Štát ponúkol, že pri dobrovoľnom odstúpení pohľadávok pre Slovenskú záručnú a rozvojovú banku dostane veriteľ 50 percent nevyplatenej čiastky. Ficov kabinet tak de facto zaplatil z peňazí daňových poplatníkov dlhy súkromnej firmy, ktorá je navyše podľa mnohých náznakov sponzorom strany SMER-SD.

Meno Juraja Širokého bývalo v minulosti spájané aj s Hnutím za demokratické Slovensko. Napríklad spis Gorila ho označuje za blízkeho priateľa Ivana Gašparoviča, exprezidenta a v minulosti pravej ruky Vladimíra Mečiara. Práve počas rokov "mečiarizmu" mal spolu s Viktorom Koženým tunelovať takzvané Harvardské fondy a presúvať z nich peniaze do daňových rajov.

Širokého nadriadenými v ŠtB, ktorí spojili sily tiež v snahe ovládnuť kapitalistickej peniaze boli Branislav Králik a Josef Poštulka. Obaja v minulosti pôsobili vo Washingtone - prvý ako referent, druhý ako rezident. Podľa Širokého spisu, ktorý má Ústav pamäti národa v Bratislave, bol Široký v rokoch 1988 až 1990 na ambasáde zástupcom majora Poštulku.

Čítajte aj:

Juraj Široký – akcionár SMERU a stavebnícky „kmotor“

Váhostav zatajuje hospodárenie. Hrozí, že stratí verejné zákazky

Váhostav sľubuje vyplatiť celý dlh. Nad rámec zákona sa mu však ísť nechce

Špióni pracovali ako diplomati, v prípade Širokého - zamestnanca rozviedky - to bola funkcia druhého tajomníka na československom veľvyslanectve. V USA bol v rokoch 1985 až 1990.

V roku 1993 sa všetci traja špióni stretli v biznise. A bolo by naivné myslieť si, že ide iba o náhodu. Branislav Králik sa stal predsedom predstavenstva Harvardského dividendového investičného fondu Slovakia. S Jurajom Širokým vlastnil Králik podiely v Harvard Real Estate Company. Spolu pôsobili v ďalších štyroch firmách.

Jozef Poštulka bol podľa obžaloby, ktorú podala česká prokuratúra v roku 2006, riaditeľom firmy Harms Holdings na Cypre v roku 1992. Harms bol súčasťou portfólia Harvardských fondov a podieľal sa na pochybných transferoch akcií.

Harvardský priemyselný holding, pôvodne Harvardské privatizačné fondy boli založené Viktorom Koženým v 90. rokoch. Okrem neho z majiteľov fondu vzišlo niekoľko ďalších českých, ale aj slovenských miliardárov. Fondy boli samotnými majiteľmi tunelované.

Ďalší Širokého eštébácký kolega Poštulka sa stal konateľom firmy Plastika-Isol - v čase, keď tam bol slovenský exminister hospodárstva, poľnohospodárstva a šéf energetického regulátora Ľubomír Jahnátek zo Smeru-SD predsedom dozornej rady.

Taktiež bol konateľom firmy Chemolak Trade, kde sa neskôr stal konateľom Miroslav Trebuľa. Trebuľa bol tiež riaditeľom odboru medzinárodného obchodu na ministerstve hospodárstva. Niet divu, že sa firmám partie exšpionov v obchode so štátom nezvyčajne darilo.

 

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope