Brexit bolí. A to sa ešte ani nezačal

Odborníci varujú: brexit škodí vám a ľuďom vo vašom okolí. Dobre, hneď na úvod treba uznať, že vo vlaňajšej referendovej kampani boli takéto varovania podobne hluché ako tie na cigaretových škatuľkách.

Problém spočíva v tom, že vystríhajú pred škodami, ktoré sú teoretické, nepriame a navyše sa skrývajú v bližšie nešpecifikovanej budúcnosti. No to ešte neznamená, že by im to nejak uberalo na pravdivosti.

Napríklad ešte v lete sa jeden z hlavných brexitérov a súčasný minister zahraničia Boris Johnson nechal počuť, že Brusel si „môže ísť pískať“, ak mieni trvať na zaplatení „vydieračských“ rozvodových účtov. Prešlo sotva pol roka a Británia bola nútená ustúpiť pod explicitnou hrozbou, že rokovania sa inak neposunú na kľúčovú otázku vzájomných obchodných vzťahov.

Z teoretickej hrozby rozvodového účtu – ktorý pokrýva všemožné britské záväzky od podielu na už schválenom únijnom rozpočte, cez podiely na financovaní už schválených únijných projektov a programov až po dôchodky britských euroúradníkov – sa tak obratom stal veľmi reálny výdavok v objeme 40 až 55 miliárd eur.

Najpálčivejšia téma však na záverečné slovo ešte len čaká. Regulácie. Jedným z hlavných referendových záväzkov totiž bolo, že sa Británia vymaní spod jarma tých bruselských. To by však efektívne znamenalo opustenie spoločného európskeho trhu.

Takýto „tvrdý“ brexit síce nikto nechcel, no presne toto si Briti v referende odhlasovali. A presne tento kurz v súlade s referendovými želaniami britská premiérka Theresa Mayová následne aj nastavila.

Vláda však po kúskoch začína priznávať, že krajina si „tvrdý“ brexit dovoliť skrátka nemôže. V praxi to potom ústi do komicky protichodných sľubov typu: všetko bude inak, no nemajte obavy, lebo nič zásadné sa vlastne nezmení. Británia nemá na výber a opustí spoločný európsky trh. No nemajte obavy, pretože bude úplne nová obchodná dohoda s EÚ… ktorá bude kopírovať súčasné usporiadanie.

Brexitéri celý čas veľmi správne argumentujú, že aj keby sa takúto dohodu nakoniec uzavrieť nepodarilo, nič zásadné sa neudeje. Prinajhoršom by sa na vzájomný obchod vzťahovali clá podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie, ktoré sú beztak rozumne nízke.

Akurát na clách už v 21. storočí záleží pramálo. Heslom dneška sú regulačné štandardy. Nemôžete predávať napríklad hračky, ktoré obsahujú zdraviu škodlivé chemikálie, či napríklad vozidlá, ktoré nemajú certifikát bezpečnosti. Odstraňovanie obchodných bariér potom stojí práve na vzájomnom uznávaní, či dokonca harmonizácii regulačných štandardov. A tu niet cesty okolo. Ak si britské firmy mienia zachovať svoje postavenie v európskych dodávateľských sieťach, bruselským reguláciám sa beztak nevyhnú.

Pokiaľ sa však plány britskej vlády zmietajú v takýchto protichodných želaniach, záverečný účet za brexit ostáva nevyhnutne otvorený. To však ešte neznamená, že všetky náklady za brexit ležia v budúcnosti. Nakoniec je to práve neistota, ktorá pácha nemalé škody už dnes.

Najzreteľnejšie škody: britská ekonomika po referende spomalila. Za prvé dva kvartály tohto roku uviazol rast nebezpečne blízko nule. Celkovo za rok 2017 by mala ekonomika narásť len o 1,5 percenta a v nasledujúcich dvoch by mal rast podľa prognóz Európskej komisie ďalej spomaľovať.

Pre porovnanie, ešte v predreferendovom roku 2015 rástla Británia 2,3-percentným tempom. Dôvod je prostý. Mayovej mantra, že „brexit znamená brexit“ sa možno dobre vyníma v tlačových správach, firmám a spotrebiteľom ale veľmi nevysvetľuje, na čo presne sa majú od marca 2019 pripraviť. Firmy vo výsledku veľmi neinvestujú a spotrebitelia radšej veľmi nemíňajú.

Nemíňa ani štát. Súčasná vláda nepatrí medzi tie najpopulárnejšie a ani medzi tie prehnane jednotné. Minister financií Philip Hammond teda prepašoval do budúcoročného rozpočtu niečo, čo by sme v našich končinách nazvali sociálnymi balíčkami (napríklad zľavy na vlaky pre mladých či daňové úľavy pri kúpe prvého bývania), no vo veľkej schéme vecí zostavil rozpočet šetriaci.

Čítajte ďalšie komentáre autora:

Talianske upratovanie: ozdravenie, či kopanec bankovej únii?

Štát hltá koľko vládze. Vie však čo s verejnými peniazmi?

Venezuela: keď socializmus nevzkriesi ani ropa

Na krytie nákladov brexitu bolo nutné odložiť bokom 800 miliónov eur a už teraz sa počíta s ďalšími troma miliardami. To všetko sú peniaze, ktoré by inak mohli ísť na domáce výdavky, investície či zníženie dlhu.

Výsledok: podľa britského štatistického úradu (ONS) dnes Británia zaostáva za väčšinou vyspelých krajín čo do súkromných aj verejných investícií.

Napokon sú tu aj veľmi konkrétne a veľmi reálne náklady pre britské domácnosti. Výskum ekonómov zo Centre for Economic Policy Research ukázal, ako domácnosti zasiahol prepad hodnoty britskej libry.

Touto dobou je už zrejmé, že prepad nebol len dočasným fenoménom – dodnes je zhruba o 10 percent nižšia ako pred referendom. Pre britské domácnosti to znamená drahší import a nie úplne prekvapivo aj príspevok k vyššej inflácii. V raste cien Británia predbehla Spojené štáty aj eurozónu. Brexit tak už teraz stojí priemernú britskú domácnosť zhruba 450 eur ročne.

Žiaden brexit sa pritom ešte stále neudial. Vlastne ešte stále poriadne nevieme, čo to ten brexit nakoniec bude. No čoraz jasnejšie začína byť aspoň toľko, že bude drahý. Veľmi drahý.

Tomáš Púchly, analytik Nadácie F. A. Hayeka

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope