iPhone: Príbeh ekonomickej revolúcie

Produktové podujatia Applu tradične pripomínajú skôr marketingovú bohoslužbu ako predstavenie nových technologických hračiek. Steve Jobs v tomto duchu jedného januárového rána roku 2007 publiku prisľúbil hneď tri revolučné produkty: „iPod s dotykovým ovládaním, revolučný mobilný telefón a prelomový internetový komunikátor. iPod, telefón a internetový komunikátor. Už chápete?

Nie sú to tri samostatné zariadenia. Len jedno. Hovoríme mu iPhone.“ Z vrecka svojich džínsov vzápätí vytiahol futuristické zariadenie, o ktorom odvážne vyhlásil, že zmení všetko. V tomto bode to mohlo byť akurát jeho zbožné prianie. Pri pohľade s odstupom jednej dekády… to však bola jedna z tých nezvyčajných príležitostí, kedy produkt predsalen dokázal naplniť zvyčajnú marketingovú pompu.

Smartfón sa totiž čoskoro stal definujúcou technológiou 21. storočia. A tiež najrýchlejšie sa predávajúcim vynálezom v histórii. Ak teda nepočítame krájaný chlieb.

Podľa odhadov magazínu The Economist dnes smartfón vlastní viac ako polovica dospelej populácie sveta. Do roku 2020 má tento podiel narásť až na 80 percent. Smartfóny sú doslova všadeprítomné. Vďaka rapídnemu poklesu výrobných nákladov aj tam, kde by sme ich možno nehľadali.

Najdostupnejšie zariadenia – ako napríklad tie od indického výrobcu Micromax – stoja len niekoľko desiatok eur. Ak ste sa teda náhodou rozčuľovali nad snímkami Sýrčanov utekajúcich pred vojnou so smartfónom v ruke… nezabúdajte, že aj v rozvojových krajinách ide o jednu z najužitočnejších vecí, akú si za peniaze dokážete kúpiť.

To všetko vďaka ich kompaktným rozmerom. A vďaka možnostiam ich pripojenia. Dnešné smartfóny schovajú do vrecka výkon niekdajších superpočítačov. Metaforicky aj doslova. Pre lepšiu predstavu, navigačný počítač Apolla 11, ktorý v roku 1969 doviedol prvých ľudí na povrch mesiaca, obsahoval 12-tisíc tranzistorov. Najnovšia generácia iPhonu s procesorom A11 obsahuje 4 miliardy tranzistorov.

Celý tento výkon je k dispozícii na bežné, dennodenné potreby užívateľa. A čo presne to znamená? Ako pri predstavovaní iPhonu X zábavne demonštroval Craig Federighi, viceprezident Applu pre softvér: „Ak by vás náhodou zaujímalo, ako asi ľudstvo naloží s najvyspelejšou technológiou snímania tvárí… tu máte svoju odpoveď.“ A v priebehu tejto vety prepožičal prostredníctvom neurálneho procesoru v iPhone niekoľko svojich grimás animovanému… výkalu.

Nebyť zásadného rozvoja v možnostiach dátového pripojenia, smartfón by možno ostal práve týmto. Drahou a sofistikovanou hračkou. Telekomunikačné firmy ale včas rozoznali potenciál nového trendu a do posilnenia dátových sietí celosvetovo investovali desiatky miliárd eur.

Rýchlosť dátových prenosov tak v priebehu jedinej dekády narástla 12-tisícnásobne a cena za megabajt prenesených dát, naopak, klesla zo súm blízkych desiatim eurám na dnešných niekoľko centov. Smartfón sa tak rýchlo stal najmasovejšou formou počítača. A tiež najmasovejším spôsobom, akým sa užívatelia pripájajú na internet. Táto kombinácia odstránila predošlé bariéry tomu, čo, kedy a kde dokážeme urobiť. A tým zásadne zmenila aj podobu ekonomiky.

Smartfóny prispievajú k nárastu blahobytu. Podľa ekonomických štúdií, na ktoré sa odvoláva magazín The Economist, dokážu dodatočné tri smartfóny na sto obyvateľov zvýšiť HDP na hlavu rozvojových krajín o viac než percentuálny bod ročne. Už len tým, že noví vlastníci sa pripoja na internet, založia si bankové účty a začnú nakupovať online. Čoraz viac ľudí sa práve vďaka smartfónom dokáže dostať k informáciám, tovarom a službám, ktoré by im pre chýbajúcu infraštruktúru (napríklad kamenných obchodov) ostali ešte dlho nedostupné.

Čítajte aj:

Muskov elektrický sen živí len viera investorov

Odpočúvaniu telefónov napomáha aj protokol zo 70-ych rokov

Technologický luxus. Prišiel koniec smartfónového rovnostárstva?

No smartfón sa stal omnoho viac, než zariadením. Vďaka aplikáciám. V prípade iPhonu to bolo až predstavenie App Store, ktoré z neho urobilo skutočne revolučný produkt. Od jeho spustenia v roku 2008 dokázala svetová komunita developerov len v rámci ekosystému Apple zarobiť takmer 60 miliárd eur. Smartfón sa prostredníctom aplikácii stal platformou, vďaka ktorej inovatívne technologické firmy menia podobu celých odvetví dosiaľ nevídaným tempom.

Aplikácie ako Uber, AirBnB či Lending Club nám ukázali a sprístupnili kapitál a možnosti zárobku, o ktorých sme dosiaľ ani netušili. Spotrebné statky ako byt, rodinné auto či vŕtačka, ktoré tradične väčšinu času ležali úhorom, premenili na aktíva… a flexibilné príležitosti zárobku.

Tieto spoločnosti nie sú zamestnávatelia. Tí, čo s nimi spolupracujú, nie sú podnikatelia. Je to unikátna kategória, ktorá ponúka unikátne možnosti prakticky pre kohokoľvek. Poradenská spoločnosť PwC odhaduje, že zdieľaná ekonomika dnes celosvetovo vytvára dodatočnú hodnotu v objeme takmer 15 miliárd eur. A v nasledujúcej dekáde by mohol narásť na 280 miliárd eur. Zdieľaná ekonomika by však bez smartfónov s aplikáciami a internetovým pripojením skrátka nebola možná.

Hračka, ktorú Steve Jobs v januári 2007 vytiahol pred publikom z vrecka svojich džínsov, skutočne zmenila všetko. Spôsobmi, ktoré v tom čase len sotva dokázal predvídať. A to má revolučný príbeh smartfónov za sebou sotva svoje prvé dejstvo.

 

Tomáš Púchly, analytik Nadácie F. A. Hayeka

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope