Tvrdý alebo mäkký brexit? Hrozí tresnutie dverami

Predstieraná diplomatická vojna je definitívne za nami. Začína sa tá skutočná. Celé mesiace sme mohli len hádať, či nás čaká „mäkký“ alebo „tvrdý“ brexit – v závislosti od toho, ako to priebežne vyzeralo so šancami, že Británia aj po uzavretí rozvodovej dohody ostane členom spoločného trhu EÚ. Po víkendovom eurosamite a prvých ostrých politických výstreloch však začína byť čoraz zjavnejšie, že nás čaká tretí scenár.

Presne ten, o ktorom bol len málokto ochotný špekulovať nahlas. Tresnutie dverami. Teda scenár, v ktorom britské členstvo v EÚ skrátka vyprší. Bez ďalšej dohody. Smerujeme tam. Pre nedostatok času na rokovania. Pre nedostatok politickej vôle pristať na obojstranne výhodnú dohodu. Pre šarvátky o rozvodový účet.

Obe strany majú na vyrokovanie nového usporiadania presne dva roky – teda do 29. marca 2019. V tomto bode Británia opustí EÚ bez ohľadu na to, či dohodu bude mať, alebo nie. Pri zdravo skeptickom pohľade sa dosiahnutie zmyslupnej dohody javí ako nesplniteľná úloha. Pre ilustráciu – rádovo jednoduchšie rokovania medzi EÚ a Kanadou sa ťahali sedem rokov.

Výsledná dohoda CETA má zhruba dvetisíc strán, ktoré pokrývajú primárne otázky vzájomnej obchodnej výmeny. Takéto rokovania sú už z princípu dlhé a komplikované. Už len preto, že regulácie, ktoré je nutné zladiť, sú komplikované.

S Britániou je to však celkom iný príbeh. Po štyroch dekádach členstva budú rokovania náročné I tematicky – musia pokryť otázky samotného postupu rokovaní, budúcich právnych a obchodných vzťahov, migrácie, vzájomnej garancie rezidenčných a sociálnych práv občanov a napokon aj vysporiadanie vzájomných finančných záväzkov. Skrátka, dva roky by mohli byť primálo aj pri maximálnej vôli dohodnúť sa.

Aj dobrá vôľa je vzácnym statkom

No ani jedna strana sa netvári, že by to snáď mala v úmysle. Naopak. Napätie, ktoré od vlaňajšieho referenda bublalo prevažne v pozadí, prerástlo do otvoreného konfliktu. Londýn od začiatku trpí utkvelou predstavou, že je možné zbaviť sa povinností členstva v EÚ, no zároveň si zachovať jeho výhody. Alebo aspoň vykorčuľovať bez strát. Bruselom sa zas šíri nutkavá potreba unifikovať všetko, čo sa hýbe. A kverulantov podľa možností exemplárne vytrestať. Gréci by vedeli rozprávať.

Víkendová večera Junckera a Mayovej mohla byť dobrou príležitosťou, ako pred začiatkom formálnych rokovaní utlmiť nezdravo vypäté emócie. Namiesto toho odštartovala diplomatickú vojnu.

Do médií začali vzápätí unikať útržky naznačujúce, že priepasť medzi oboma tábormi sa môže ukázať ako neprekonateľná. Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung uviedol, že šéf eurokomisie opúšťal Downing Street šokovaný Mayovej neochotou ku kompromisu. A desaťkrát skeptickejší ohľadom vyhliadok, že sa podarí dosiahnuť obojstranne akceptovateľnú dohodu.

Lídri sa totiž nezhodli ani len na komplexnosti nadchádzajúcich rokovaní, nieto na postupnosti tém. Tobôž na finančnom vyrovnaní. Európska komisia hneď v nasledujúcich dňoch začala stupňovať tlak – pritvrdením právnych aj finančných požiadaviek. Mayová sa v reakcii nechala počuť, že rokovania s ňou budú pekelne náročné.

A kto to celé zaplatí?

Rokovania sa tak môžu zaseknúť hneď v úvode. Na nezhodách, o čom sa vlastne rozprávať skôr. Briti by sa najradšej hneď z kraja pustili do tých najpodstatnejších záležitostí – budúcich obchodných vzťahov. EÚ však podmieňuje túto časť rokovaní prednostným vyriešením otázky rozvodového účtu.

Dáva to logiku. Británia v rámci svojho členstva v EÚ prijala isté finančné záväzky a jej odchod spôsobí zvyšným členom neočakávané náklady na ich pokrytie. Aspoň v rámci aktuálneho programového obdobia 2014 až 2020. Odhad priamych nákladov na strane EÚ – ktoré by Británia mala zatiahnuť – sa pôvodne pohyboval v blízkosti 60 miliárd eur. Ide o všemožné položky od britského podielu na financovaní už schválených únijných projektov a programov, bežné náklady na administratívu EÚ, cez nutné sťahovanie európskych inštitúcií sídliacich v Londýne až po dôchodky britských euroúradníkov.

Čítajte ďalšie komentáre a analýzy autora:

OPEC si vylámal zuby. Americká bridlica opäť naberá na sile

Mýtus o trýznivom diktáte z Bruselu

Brexit stratených príležitostí. A desiatok miliárd eur

Európska komisia však tesne pred zahájením rokovaní na nátlak Nemcov a Francúzov ešte pritvrdila. Súčasťou britských záväzkov majú byť najnovšie aj poľnohospodárske dotácie. Podľa bruselského think-tanku Bruegel tak Británia čelí rozvodovému účtu vo výške 82 až 109 miliárd eur. Tieto odhady sú veľmi hrubé. Počítajú totiž s množstvom premenných – napríklad s dátumom, kedy Británia opustí EÚ, s jej podielom príspevkov do európskeho rozpočtu, ale aj objemom peňazí, ktoré dostane späť či od druhu záväzkov, ktoré bude mať Británia uhradiť.

O kus komplikovanejšie to však bude politicky. Briti môžu mastný účet poňať ako otvorený pokus o vydieranie, či rovno urážku. A veru nebudú ďaleko od pravdy. Finančné požiadavky EÚ navyše môžu napadnúť ako neoprávnené. Prečo by mala Veľká Británia platiť za ďalší chod organizácie, ktorú opúšťa? Mayová sa k tejto otázke zatiaľ vyjadruje nekompromisne. Británia nedlží Únii žiadne peniaze.

Tak či onak, pre zachovanie všeobecného blaha bude optimálne, aby táto otázka nakoniec nebola postúpená až k medzinárodnému arbitrážnemu súdu. Aj bez toho je brexit favoritom. Stať sa fiaskom v dejinách Európskej únie dosiaľ nevídanej magnitúdy.

 

Tomáš Púchly

Zaregistrujte sa a získajte exkluzívne info z Biztweetu. Ak ho chcete iba podporiť, posilnite nezávislú žurnalistiku na účte IBAN CZ8920100000002100602454. Ďakujeme