Košické železo: VSŽ a vražda košického bossa

Východoslovenské železiarne odjakživa priťahovali ľudí túžiacich po moci. S érou Mečiarizmu sa spája hlavne hegemónia rodiny Rezešovcov. Mocní privatizéri, ktorí podnik podvodmi priviedli ku krachu, zapríčinili aj ďalší košický fenomén – rozmach mafie

Východoslovenské železiarne odjakživa priťahovali ľudí túžiacich po moci. S érou Mečiarizmu sa spája hlavne hegemónia rodiny Rezešovcov. Mocní privatizéri, ktorí podnik podvodmi priviedli ku krachu, zapríčinili aj ďalší košický fenomén – rozmach mafie.

Tá sa v 90-ych rokoch v Košiciach nijako neskrývala. Naberala na sile a vzbudzovala rešpekt na celom Slovensku. Mohla si to dovoliť. Východoslovenské gangy totiž okrem agresivity zdobila aj výrazná ekonomická sila. Tej výrazne dopomohli práve Východoslovenské železiarne.

Rovnica bola jednoduchá – Rezešovci spolupracovali s vládou Vladimíra Mečiara, ten ovládol tajnú službu SIS a košická mafia pracovala aj pre SIS. Z Rezešovcov a košického podsvetia sa tak nutne stali nepriami spolupracovníci.

Teda nepriami v skorších 90-ych. Postupom času takmer Rezeš pustil košického bossa do vedenia oceliarskeho giganta.

Východ Slovenska a hlavne Košice boli odjakživa spoločne s Bratislavou najatraktívnejším regiónom pre páchanie organizovanej trestnej činnosti. Aj preto je východ význačný silnými menami podsvetia - dlhoročným bossom Košíc Róbertom Holubom, jeho pravou rukou expertom na ekonomickú trestnú činnosť Štefanom Fabiánom, výpalníkom a krátko aj bossom Karolom Kolárikom, či najznámejším nájomným vrahom na Slovensku Alojzom Kromkom a jeho bratmi.

Holuba podrazil Karol Kolárik, ktorému Černák ako celoslovenský šéf mafie sľúbil košický trón

 

Partia páchala rozmanitú kriminálnu činnosť. Jednou z najvýnosnejších však bolo bezo sporu chránenie Rezešovcov, vybavovanie ich "problémov" a vyvádzanie peňazí z Východoslovenských železiarní (VSŽ).

SBS Róberta holuba - Secura - poskytovala bezpečnostné služby pre celú oceliarsku firmu. Vedenie doprevádzali jej muži, areály chránili jej strážnici, ale hlavne súkromná bezpečnostná služba začala od Rezešovcov poberať nadštandardné platby za fiktívne faktúry. Keď si odmyslíme fakt, že Holub čas od času vybavil za majiteľov VSŽ problémy s nepohodlnými obchodnými partnermi, novinármi, alebo policajtmi, vzťah Rezešovcov s Holubom bol hlavne o výpalníctve.

Alexander Rezeš zrejme nemal na výber a so Securou spolupracovať musel. Okrem lukratívnej zakázky jej musel dohadzovať fiktívne obchody na napojené firmy, vymyslené Štefanom Fabiánom. Takýto scenár sa Robertovi Holubovi náramne páčil. Zistil totiž, že vyberať výpalné, ale aj platby za "ručné práce" smie aj legálne a bez akýchkoľvek problémov s políciou, o ktorú sa v tom čase starali viacerí bývalí vrcholoví policajti, ktorí v tričkách Secury prešli z polície na stranu organizovaného zločinu.

Problémom začalo byť, keď sa Róbert Holub rozhodol, že chce sedieť v samotnom vedení VSŽ. Na základe falošných sľubov bývalého námestníka SIS Jaroslava Svěchotu, ktorý podsvetím manipuloval a zneužíval ho, si Holub začal nárokovať stoličku v dozornej rade VSŽ a 20 percent z celkového zisku železiarní. Predhodil mu aj kosť – nechal ho sprivatizovať jeden z mäsokombinátov v Košiciach.

Chúťky mafiána sa Rezešovcom páčiť prestali. Holub jednoducho prekročil hranicu, neváhal tlačiť na špičky HZDS a vyhrážal sa aj šéfom SIS. Pre tajnú službu totiž mafia robila špinavú prácu tak, aby mohlo byť jej vedenie na čele s Ivanom Lexom spokojné a plniť príkazy Vladimíra Mečiara a úzkeho vedenia jeho strany. Holub jednoducho vedel priveľa. A tak sa schyľovalo k jednej z najlegendárnejších popráv v slovenskom podsvetí.

 

Bývalí priatelia Rezešovci a Holubovci sa rozkmotrili. Rezeš začal košického bossa vytesňovať z biznisu a stretávať sa s ním. Holub zas členom Rezešovej rodiny hrozil násilím. SIS a ďalší šéfovia slovenskej mafie rozhodli, že košický boss musí zomrieť.

Prvý pokus prišiel na čerpacej stanici na sídlisku KVP v Košiciach. Strelcovi sa však zasekol samopal. Holub si domyslel, že o jeho hlavu usiluje dlhoročný priateľ Alojz Kromka. Celé košické podsvetie tak po Kromkovi pátralo. Unieslo jeho brata, ktorý údajne ani nepatril k mafii a po bolestivom mučení ho Holubovci popravili.

Tu sa začala osobná vojna Alojza Kromku a Róberta Holuba. Kromku ukryl Mikuláš Černák a ten sa napokon aj postaral o Holubov odchod na druhý svet.

Holuba podrazil Karol Kolárik, ktorému Černák ako celoslovenský šéf mafie sľúbil košický trón. Spoločne dohodli stretnutie v bratislavskom hoteli Danube, kde však Kolárik nevycestoval. Černák sa mal so šéfmi bratislavských sýkorovcov na čele s Igorom Lališom dohodnúť na tom, že Holuba zabijú.

Čítajte aj:

Dlhy za takmer 20 miliard korún a zábudlivý Rezeš

Kto obchoduje s akciami U.S.Steel? Aj košickí riaditelia

Zlé časy pre mafiánov. „Prášiť“ je v móde

--

Počas stretnutia Holuba, jeho pravej ruky Fabiána a Černáka vošiel do hotelovej kaviarne strelec, ktorý na mieste zastrelil Fabiána. Holub jeho rany prežil a bol prevezený na ARO v bratislavských Kramároch. Tam sa 4.10.1997 odohralo niečo čo nemalo obdoby.

Prísne strážený ranený Holub odrazu ležal v miestnosti sám. Policajná ochranka aj ochranka samotného bossa sa od nemocničnej izby vzdialili. Nájomný vrah, ktorým mal byť ďalší známy kat podsvetia Jozef Roháč mal prichytsaný rebrík k terase na poschodí. Vyliezol po ňom a do okna miestnosti, v ktorej Holub ležal vypálil desiatky guliek zo samopaľu. Rany do hlavy Holub neprežil.

Pripomeňme, že polícia, ktorá mala významného raneného, pre ňu svedka, chrániť nikdy pochybenie nevysvetlila a za demonštatívnu popravu chráneného svedka neniesol zodpovednosť nikto z polície, ani vedenia nemocnice.

Podporte dobrú myšlienku a stvorme spolu publikáciu, na ktorú sa nezabudne!

Podporu smiete vyjadriť cez crowdfundingový projekt na startlab.sk, kliknite sem alebo na výzvu vyššie. Nič nie je zadarmo, za podporu získate samotnú knihu, alebo inú z odmien, ktoré si zvolíte.

  

Biztweet