Prerod legendárneho Petrimexu na súčasný kanón Agrofert so sebou niesol množstvo zaujímavých prepojení a okolností. Skladal sa z niekoľkých kľúčových krokov. Isto medzi ne patrili aj pokusy ovládnuť bratislavský Istrochem.

Štátny podnik Istrochem patril ku kľúčovým hráčom chemického priemyslu v celom regióne. Nemožno sa čudovať, že na seba pútal pozornosť investičných dravcov, ktorí v 90ych rokoch striehli na každý z bývalých socialistických pokladov. Tvrdý boj o bratislavský podnik vzplanul v roku 1995, kedy sa Istrochem premenil na akciovú spoločnosť.

Predchodca Istrochemu - Dynamit Nobel – bol klenotom chemického priemyslu v celej Európe. Firmu založil ešte Alfred Nobel v roku 1873. V čase slovenskej privatizácie vyrábala gumárenské chemikálie, polypropylénové vlákna, agrochemikálie a priemyselné trhaviny.

Prvým záujemcom o sprivatizovanie Istrochemu bola zamestnanecká spoločnosť Istronova. Jej riaditeľ - Vladimír Harminc - mal v tejto spoločnosti 13-percentný podiel. Ďalšie výraznejšie podiely držali Tomáš Kubečka, Dušan Vrba a Alojz Moncmann.

Firma chcela od Fondu národného majetku získať 67 percent akcií Istrochemu. Manažéri, ktorí chceli v podniku skúpiť 51 percent akcií navrhovali zaplatiť prvú splátku vo výške 320 miliónov korún. Zamestnanci si mohli akcie Istronovy kupovať po sto korún za kus. Šlo však o veľké sústo. Istrochem totiž v tom čase disponoval základným imaním vo výške 3,2 miliardy korún.

Podiely Istronovy si nakúpilo 55 percent zamestnancov, no manažment ovládal 64 percent akcií celej zamestnaneckej spoločnosti. Práve v tom čase začal okolo Istrochemu krúžiť aj Petrimex.

Vladimír Hamrinc to zistil, a tak sa pokúšal Petrimex očierňovať. Firma okolo Andreja Babiša a ďalších prominentov ešte z čias socializmu mali podľa Hamrinca záujem kúpiť len časť Istrochemu, pričom Istronova chcela podnik ako celok.

Pozrite si ďalšie časti seriálu Petrimex:

Petrimex: Socialistickým prominentom z okolia Babiša sa dar

Zrodenie Agrofertu spojkami Šidalom a Propperom

--

Lobing Istronovy však nezabral. V roku 1997 získal Istrochem iného majiteľa - Chemické závody Bratislava. Ľudí okolo Hamrinca to veľmi rozhorčilo, pretože víťaz privatizácie ponúkal za Istrochem nižšiu sumu ako Istronova.

Chemické závody Bratislava vznikli  v roku 1995 premenou spoločnosti Berkut. Predsedom predstavenstva bol Marián Trandžík. Členmi predstavenstva boli ľudia, ktorí v tej istej dobe sedeli na stoličkách manažérov Istrochemu.

Úver na privatizáciu Istrochemu im poskytla Devín banka, kde v tom čase pracovala vo vedení manželka Mariána Trandžíka Zuzana. Banku vtedy viedol známy kontroverzný politik a privatizér Karol Martinka.

Jeho nástupca – ďalší kontroverzný politik a podnikateľ Ľubomír Kanis – úver označil za nedostatočne krytý. Fond národného majetku preto v roku 1999 od zmluvy z rolu 1997 odstúpil.

Čítajte aj:

Utajené dotácie? Štát skartoval dokumenty o podpore U.S.Steelu

Agentúra snov. Dolis v obchode so štátom boduje

--

Marián Tranžík vtedy štát obvinil, že Chemické závody Bratislava boli z Istrochemu vyšachované pre zákulisnú dohodu štátu s Agrofertom. Ten medzičasom v tichosti vznikol z Petrimexu, ktorý okolo Istrochemu neustále krúžil a držal ho v šachu ako sprostredkovateľ kľúčových zákaziek.

Tranžík zrejme vedel o čom hovorí. Fond národného majetku vybral o ďalšie necelé tri roky za nového majiteľa Istrochemu českú spoločnosť Istrodeza. Tá patrila do rozširujúcej sa skupiny Andreja Babiša Agrofert.

Fotozdroj: istrochem.sk