Kotleba neuspel s trestným oznámením na Post Bellum

Extrémna pravica neuspela so zarážajúcim trestným oznámením. Kotlebovi a spol. sa nepáčili aktivity Židovky, ktorá zachránila stovky životov. Polícia argumenty neonacistov odmietla

Ľudová strana Naše Slovensko najznámejšieho neonacistu na Slovensku Mariana Kotlebu podala vlani na jeseň trestné oznámenie "na neznámeho páchateľa" za propagáciu sionizmu na výstave spoločnosti Post Bellum. Polícia trestné oznámenie odmietla. Upozornil na to server hlídacípes.org.

Kotlebovcom sa nepáčila výstava k 70. výročiu konca 2. svetovej vojny, ktorú v Banskej Bystrici usporiadala slovenská "odnož" spoločnosti Post Bellum. Tá na Slovensku dlhodobo mapuje životné príbehy obetí diktatúr 20. storočia - komunizmu a nacizmu.

Trestné oznámenie na "podozrenie zo spáchania trestného činu podpory hnutí smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd" osobne podal tajomník Kotlebovy Ľudovej strany Naše Slovensko Martin Beluško.

Od roku 2013 je Marian Kotleba predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja. Naposledy uspel aj v nedávnych parlamentných voľbách. Jeho strana získala v parlamente 14 kresiel.

"Pánovi Kotlebovi sa nepáčil príbeh pani Štefánie Lorándovej, ktorá prežila Osvienčim, zachránila stovky židovských utečencov, falšovala im doklady a dostávala ich do Palestíny, kde mnohí vstúpili do armády a bojovali proti takým ako je pán Kotleba. Ona sama potom za odboj skoro zaplatila životom," zhrnul podstatu výhrad predseda Post Bellum Mikuláš Kroupa.

Štefánia Lorándová bola za vojny členkou sionistického hnutia Ha-Šomer Hacair a ľudová strana v trestnom oznámení, argumentovala okrem iného rezolúciou OSN z roku 1975 odsudzujúcou sionizmus ako "formu rasizmu a rasovej diskriminácie".

Rezolúciu však navrhli arabské štáty a presadili ju s pomocou štátov niekdajšieho socialistického bloku na čele so ZSSR. Ide pritom o politicky motivovanú protiizraelskú rezolúciu, ktorá bola v decembri 1991 v OSN revokovaná.

Slovenská polícia sa prípadom začala zaoberať, ale trestné oznámenie na Sandru Polovkovú zo slovenského Post Bellum odmietla ako neopodstatnené

"Sandra Polovková sa dostavila na výzvu polície na stanicu, kde príslušníkovi vysvetlila, čo bolo Ha-Šomer Hacair na území Československa pred vojnou, počas i po nej. Poznamenala, že si všetci z Post Bellum robíme z Kotlebu žarty a jeho oznámenia považujeme za absurdné, " opísal vývoj prípad Mikuláš Kroupa.

Z policajného zápisu potom vyplýva, že Martin Beluško síce trval na tom, že "sionizmus presadzuje svoje ciele prostredníctvom násilia a terorizmu a je založený na rasovej diskriminácii", ale ako napísala polícia, "k hnutiu Ha-Šomer Hacair oznamovateľ nevedel uviesť nič".

Čítajte aj: 

Vláda podporí startupy. Chystá dotácie pre nové projekty

Nová vláda gastráče nezruší. Ľudia by vraj prestali jesť

Rozpočet na slovenské predsedníctvo EÚ je 70 miliónov. Skončia u zamestnancov a prenajímateľov

--

"Rád by som všetkých podobne neoboznámených a zmätených neonacistov informoval, že polícia - po tom čo oslovila rôznych profesorov a odborníkov, ktorí sa posudkami zastali Post Bellum - pochopiteľne trestné oznámenie odmietla," zhrnul na svojej facebookovej stránke Mikuláš Kroupa.

Kotlebova strana proti rozhodnutiu podala sťažnosť. Argumentuje okrem iného tým, že "vyšetrovateľ sa nedostatočne oboznámil s problematikou sionistického hnutia aj samotného hnutia Ha-Šomer Hacair". 

"Ha-Šomer Hacair bola mládežnícka organizácia podobná skautským oddielom. Členovia chodili na výlety, zaujímali sa o dejiny Izraela, bojovali v SNP, počas vojny a po nej usilovali, aby sa členovia hnutia dostali na územie Palestíny, vstupovali do protinacistických spojeneckých armád, po vojne sa zapojili do zakladania nového štátu Izrael," doplnil Kroupa. 

V čase druhej svetovej vojny hnutie zachránilo stovky ľudských životov, členovia väčšinou s falšovanými dokladmi, ukrývali židovských občanov, prevádzali ich cez hranice a inak pomáhali židovským rodinám. "Je to naopak nacizmus a neonacizmus, kto používa na presadenie svojich cieľov násilie a terorizmus a je založený na rasovej diskriminácii," zdôrazňuje Kroupa.

 

 

 

Fotozdroj: CC/wikimedia