Bratislavská burza rastie, sťažuje sa však na podmienky

Burza cenných papierov v Bratislave rastie v obchodovaní s dlhopismi. Pre prekážky zo strany štátu, ale akciové obchodovanie iba prežíva

6,57 miliardy eur. Obchody v takomto utešenom objeme sa vykonali na Bratislavskej burze za prvý polrok 2015. Medziročne to predstavuje nárast o 41 percent.

Za pozitívnym výsledkom stojí paradoxne komplikovaná ekonomická situácia vo svete.

„Záujem o investovanie do rizikovejších nástrojov kapitálového trhu pri očakávanom zodpovedajúcom výnose je veľký predovšetkým vďaka súčasným podmienkam všeobecne nízkych úrokových sadzieb a vysokej likvidite, ale aj vďaka aktuálnym menovo-politickým transakciám kvantitatívneho uvoľňovania Európskej centrálnej banky, čo na trhu vytvára podmienky pre hľadanie investičných príležitostí s vyšším výnosom. Vzhľadom na očakávaný ďalší výrazný nárast objemu domácich voľných zdrojov, ako aj na predpokladanú snahu zahraničných investorov o diverzifikáciu svojich portfólií aj v súvislosti s aktuálnou situáciou v Grécku a ďalších „problémových“ krajinách Európskej únie, je možné očakávať stupňovanie záujmu o investovanie do nástrojov kapitálového trhu,“ hovorí pre biztweet.eu generálny riaditeľ Burzy cenných papierov v Braislave Peter Kubrický.

Práve obchodovanie s dlhopismi tvorí jednoznačnú väčšinu obratu bratislavskej burzy. Firemné akcie tvoria iba marginálny 6,15 miliónový obrat z polročnej štatistiky.

Kapitálový trh potrebuje podľa Kubrického podporu vlády, inak bude i naďalej zanedbateľný a na Slovensku prakticky neexistujúci.
„Rozhodne medzi tieto prostriedky možno radiť napr. daňovo-motivačné opatrenia podporujúce rozhodovanie investorov, medzi ktoré vieme radiť v súčasnosti zamýšľané a vládou SR podporované zavedenie časového testu, zrušenie zdravotných odvodov z dividend pre cenné papiere obchodované na regulovanom trhu, či zavádzanie inštitútu dlhodobého investičného sporenia, pri ktorom je možné za výhodných podmienok investovať výnosy z obchodovania s cennými papiermi obchodovanými na burze,“ vymenúva Peter Kubrický opatrenia, ktorými by štát mohol podporiť obchodovanie na burze.

Tieto opatrenia by však podľa šéfa burzy nemali prichádzať horúčkovito, ale postupne a hlavne udržateľne. Výraznú bariéru pre rozvoj trhu s akciami firiem predstavuje aj neúmerné poplatkové zaťaženie. Podľa Petra Kubrického je kapitálový trh v Bratislave napríklad oproti pražskej burze práve pre poplatky výrazne znevýhodnený. Preto sa zaujímavé tituly obchodujú v zahraničí, nie pod Tatrami.

--

Čítajte aj:

CZ – Slovensko v Novákoch plánuje nový nábor

Šéf pošty pre biztweet: Nemôžem brať to, že sa firma riadi zospodu

Veriteľ chce poslať pivovar Kaltenecker do konkurzu

Súd stopol konkurz Railway Casted Components

Černák chce stavať v Bratislave. Zbúra hotel v centre

Penta vydala dlhopisy. Požičala si desiatky miliónov

Operovať s platbami smie na Slovensku len 11 subjektov

--

I keď sa niekomu môže zdať, že existencia burzy nie je pre štátnu ekonomiku bytostne potrebná, Peter Kubrický nesúhlasí.

„Snaha o podporu rozvoja domáceho kapitálového trhu nie je samoúčelná, neriešenie, prehliadanie problémov kapitálového trhu marginalizuje jeho význam a ohrozuje dlhodobú udržateľnosť stability finančného sektora. Kapitálový trh je súčasťou rozvinutých ekonomík a preto, pokiaľ slovenská ekonomika nebude mať možnosť efektívne využívať služby lokálneho kapitálového trhu, bude hľadať alternatívy v zahraničí. V prípade neexistencie domáceho kapitálového trhu môže síce orientácia na zahraničné trhy znížiť niektoré transakčné náklady, ale z celkového hľadiska by určite došlo k systémovému poškodeniu našej ekonomiky, ale aj lokálnych privátnych a inštitucionálnych investorov,“ uzavrel šéf bratislavskej burzy.